Bol synom Juraja Zamišku a Kataríny, rod. Žoldákovej. Žil v rokoch 1897 až 1984. S manželkou Annou vychovali 4 deti – Juraja, Máriu, Jozefa a Magdalénu. V rokoch 1934 – 1945 bol richtárom obce Kolačkov. Rozhodoval o veciach obecných, ale podieľal sa aj na dianí v oblasti cirkevného života. Keďže v tom čase obecné úrady neexistovali, funkciu richtára vykonával v priestoroch svojho rodinného domu (terajší dom Jozefa Zamišku č. 44). Tu sa schádzali aj obecní poslanci (v tom čase nazývaní „burgore“), ktorí mu pomáhali spravovať obec čestne a spravodlivo. Boli to Ľudvig Reľovský, Jozef Jozefík, Jozef Horanský a Šimon Dziak.
Rozvíjal kultúru obce, pravidelne sa zúčastňoval divadelného predstavenia Krížová cesta, ktoré sa konalo počas veľkonočných sviatkov v obecnej škole. Spravoval agendu výberu obecných daní – tzv. hasičská a kominárska dávka. Každá rodina ročne prispievala okolo 30 korún do obecnej kasy - z toho sa potom platili hasiči a kominár. Richtár pripravoval podklady pre notára a viedol dražbu v obci. Svojím verejným vystupovaním obec prezentoval aj pri vítaní verejných aj cirkevných hostí v Kolačkove. Pre obec zadovažoval veci hospodárske aj remeselné. Viedol voličské zoznamy počas konania obecných volieb. Spolupracoval s miestnym učiteľom p. Brazdom a farským úradom, ktorý v tom čase spravoval vdp. Jozef Dragoš. Keďže v tých časoch neexistoval v Kolačkove obchod, založil Potravinové družstvo, tzv. Nupot. Obyvatelia obce boli vyzvaní, aby prispeli istou sumou a každá rodina musela doviezť na výstavbu 5-krát kameň a piesok. Obchod bol postavený v priestoroch terajšej predajne v Kamennom dvore. Neskôr tam bola vybudovaná aj obecná sála pre spoločenské účely. Obec v zastúpení richtára spravovala obchod aj sálu. Pomocou občanov Kolačkova vybudoval cez obec cestu. Taktiež sa podieľal na výstavbe krížovej cesty v Kolačkove – konkrétne na vybudovaní III. zastavenia – Pán Ježiš prvý krát padá pod krížom. Bolo to jeho osobné poďakovanie sa za návrat najstaršieho syna Juraja z koncentračného tábora v Nemecku (bol zajatý ako vojak počas povstania).
Vavrinec Zamiška je známy vo svojej rodine, ale aj medzi obyvateľmi obce, ako človek prísny, otvorený a spravodlivý, ktorý chcel obec Kolačkov rozvíjať a pripraviť dôstojné podmienky pre ďalšie generácie.
(Spracované na základe rozprávania syna Jozefa Zamišku)
