(*18.9.1814-+5.12.1875)
Narodil sa 18.9.1814 v Kolačkove, publicista, prekladateľ, prozaik, ľudovýchovný pracovník, ktorý predstavuje mladú generáciu bernolákovcov pôsobiacich na východnom Slovensku. Pochovaný v Starej Ľubovni. Hovoril po slovensky a po nemecky. Vo svojich kultúrno-vzdelávacích, osvetových a literárnych snahách vychádzal už z nových podmienok a úloh bernolákovského hnutia, ktoré v tomto období malo svoje stredisko v Budíne. Základné vzdelanie získal na piaristickom gymnáziu v Podolínci, filozofické štúdia skončil v Jágri a v rokoch 1834-1838 študoval bohoslovie v Spišskej kapitule. Potom kaplánoval v Tvrdošíne, Nižných Ružbachoch (1839-1845), v Spišskej Novej Vsi (1845-1854) a od septembra roku 1854 bol slovenským farárom v Starej Ľubovni, kde umrel 5.12.1875.
Chlebák vo svojich snahách ľudovýchovných s veľkou vervou sa zapojil do zakladania spolkov miernosti na Spiši. Veľký význam má Chlebáková publicistika, v ktorej rozoberal hospodárske, sociálne, spoločenské a literárne otázky v Cyrillovi a Methodovi, Katolíckych novinách, ale predovšetkým v štúrovských Slovenských národných novinách.
Osobitnú pozornosť si zasluhujú Chlebákové články o príčinách nevzdelanosti ľudu, o hospodárskej nerovnosti katolíckeho duchovenstva a pod. Za hlavné príčiny nevzdelanosti pokladal „odvislosť poddanskú" a odcudzenosť vzdelancov ľudu. Ďalej rozvádza ako éra poddanstva vyhnala z ľudu akúkoľvek túžbu po vzdelaní a zničila ho po každej stránke. Príčiny nevzdelanosti vidí aj v tom, že „školy naše, najmä vyšší, nikdy neboli prostonárodné", a preto nemohli dostatočne pripraviť kňažstvo a učiteľstvo, ba ani nižšie a vyššie úradníctvo pre prácu p medzi pospolitým slovenským ľudom.
V článku Jako by se dala otázka o zaopatrení kňažstva a klerikálnych semenišť najlépe rozluštiti predkladá jednu zo základných otázok drobného katolíckeho duchovenstva - „nerovnosť rozdeleného statku cirkevného". Kriticky v ňom upozorňuje na veľkú majetkovú a z toho plynúcu i sociálnu rozdielnosť medzi vysokou cirkevnou hierarchiou a drobným duchovenstvom.
Z Chlebákových článkov v Slovenských národných novinách vzbudzuje pozornosť obsiahlejšia správa o pomeroch na Spiši, najmä jej posledná časť, kde sa oduševnene vyslovuje za zavedenie štúrovskej slovenčiny ako dôležitého vzdelávacieho prostriedku ľudu. Chlebák sa literárne orientoval aj na písanie ľudových, mravoučných a zábavno - poučných rozprávok pre deti a dospelých.
V činnosti Michala Chlebáka treba kladne hodnotiť jeho snahu o zjednotenie bernolákovcov a štúrovcov v slovenskom národnom hnutí v záujme ďalšieho prehĺbenia obrodeneckej ideológie a rozvoja národného života Slovákov.
Avšak i pri všetkej svojej snahe o pokrok, nepodarilo sa mu v celom rozsahu vymaniť sa zo zajatia súčasnej náboženskej ideológie. Trvalé miesto v našich kultúrnych a literárnych dejinách mu však zabezpečila prevažná časť publicistiky, ľudovýchovná a ostatná národno - kultúrna činnosť.
