Pri vzniku obce Kolačkov Rómovia neboli. Z viacerých rozhovorov sa dozvedáme, že v spomínanom roku sa do obce nasťahoval jeden manželský pár. Ľudia z obce ich volali „Kľoci" a „Kľocuľa". Obec im povolila postaviť si domček na obecnom pozemku v blízkosti kostola.
„Kľoci" bol kováč a keďže v obci muži pracovali prevažne v lese a zvážali drevo, potrebovali k tomu kone s dobrými podkovami. „Kľoci" mal teda o robotu postarané. „Kľocuľa" vypomáhala v obci. Pomáhala gazdinám okolo domu a statku, alebo robila prácu na poliach. Tento rómsky manželský pár mal troch synov, „Maťa", „Kolman" a „Jaňa". Vtedajší duchovný otec farnosti ich po čase vysťahoval na terajší „horný koniec" obce z odôvodnením, že svojím spevom a hádkami rušia bohoslužby. Keďže vtedy mala obec len niekoľko domov, presťahovaná rómska rodina bývala od obce dosť ďaleko.
Syn „Maťo" sa oženil, no svojou manželkou nemohli mať deti. Druhý syn „Kolman" sa oženil s Veronikou („Ibronou") a keď im deti trochu povyrástli, odsťahovali sa do Starej Ľubovne a neskôr do Prahy. V obci ostal žiť so svojimi rodičmi len tretí syn „Jaňo". Oženil sa s „Bertu" a práve oni dvaja boli tí, vďaka ktorým sa rómska rodina v obci Kolačkov rozrástla. Narodil sa im syn Jozef („Bango"), Gustáv a Mikuláš, dcéra „Marinka" a „Ilonka". „Jaňo" s „Bertou" sa vzorne starali o svoje deti a poctivo si zarobili každú korunu. Vtedy neboli žiadne podpory v nezamestnanosti, či rodinné prídavky. Žili si veľmi slušne. Keď im deti trochu povyrástli, išli tiež pracovať, pomáhali gazdom v obci a na poli. Boli veľmi usilovní, nikdy nič neukradli, nikomu neublížili. Ľudia v obci nerobili žiadne rozdiely medzi rómskymi a nerómskymi deťmi. Ak sa Rómke narodilo dieťa, ženy z obce jej priniesli mlieko, slepačiu polievku a jedlo. Rómski chlapci sa zabávali spolu s nerómskymi. Po robote išli spolu do krčmy, chodili po dedine, spievali a tancovali s dievčatami. Deti „Jaňa" a „Berty" sa zosobášili taktiež s rómskymi partnermi. Syn „Bango" sa kováčskemu remeslu naučil od otca.
Neskôr sa obec začala rozrastať a oproti rómskym domom si postavili domy Nerómovia. Rómovia až dodnes ostali bývať na „hornom konci" obce, za potokom. Keď sa táto rómska rodina rozrástla, Rómovia sa začali sobášiť medzi sebou, s príbuznými. Väčšina Rómov prestala pracovať a jediný Róm z celej komunity, ktorý ovládal nejaké remeslo bol „Bango", kováčsky majster.
V roku 1953 bolo 12 Rómov do 18 rokov, 10 nad 18, celkom 4 rodiny. Ich zdravotný stav je nedostačujúci a taktiež nechodia do školy a do práce sa slabo zapájajú. Každý Róm ovláda štátny jazyk, ale doma a medzi sebou hovoria vo svojom rodnom jazyku. Starší Rómovia neovládajú štátny jazyk písmom. V roku 1958 bolo v obci 34 Rómov. Rómovia mali 3 domy, z toho 2 úplne nevyhovujúce. Vzdialenosť od obce je 500 m.
V roku 1972 bolo v obci 51 Rómov, z toho 29 mužov a 22 žien.
V rómskej osade žije 8 rodín. Do verejného života sa slabo zapájajú, jedine s donútením. Do materskej školy nechodia a to z dôvodu, že v materskej škole nie je celodenná prevádzka so stravovaním. Hygiena je na nízkej úrovni. Osem rodín má jeden drevený záchod.
Počet rómskych obyvateľov:
V roku 1998 žije v obci Kolačkov 225 Rómov. Počet narodených rómskych detí - 5.
V roku 2000 žije v obci Kolačkov 222 Rómov. Počet narodených rómskych detí - 9
V roku 2001 je v obci 225 Rómov, z toho 123 mužov, 102 žien, 110 detí (do 15.rokov), 30 manželských párov, 3 páry žijúce bez zosobášenia (druh - družka) a 5 pracujúcich Rómov. V rómske osade je 33 chatrčí, 4 drevenice, 1 murovanica (bez vonkajšej omietky).
V roku 2002 žije v obci 225 Rómov. V obci sa narodilo 8 Rómov. Zomrel 1 Róm.
V roku 2003 žije v obci 223 Rómov.
V roku 2004 žije v obci Kolačkov 244 Rómov. Počet narodených rómskych detí - 13. Najstarší Róm je Jozef Mirga Bango, ktorý sa narodil 09.06.1927, trvale bytom Kolačkov č.103. V roku 2004 je v rómskej osade postavených 37 drevených domov a 2 murovanice. Niektoré rómske deti navštevujú už aj predškolské zariadenie. Rómske deti navštevujú základnú školu priamo v obci.
V uvedenom roku nemá ani jeden Róm z obce Kolačkov vyššie vzdelanie ako základné, resp. viac ako polovica Rómov má základné vzdelanie, ostatní sú bez vzdelania.
Zo všetkých Rómov nad 18 rokov sú len 6 Rómovia zamestnancami Vojenských lesov a majetkov Kežmarok. Ostatní sú:
Medzi najohrozenejšie sociálne skupiny postihnuté dlhodobou nezamestnanosťou, vzhľadom na ich uplatnenie na trhu práce, sú z hľadiska kvalifikácie nezamestnaní bez vzdelania a so základným vzdelaním.
Evidovaní nezamestnaní so základným vzdelaním a bez vzdelania tvoria v súčasnosti okolo 60% zo všetkých dlhodobo nezamestnaných. Predpokladá sa, že tieto skutočnosti sú jednou z hlavných príčin neuplatnenia sa Rómov na trhu práce a tým aj zvyšujúcej sa nezamestnanosti.
Jozef Mirga - "Bango" /1927/ rómsky kováčsky majster z obce Kolačkov
Starý majster sa už narodil s mrcha nohami a keby nemal dve palice, tak by chodil po štyroch, alebo by ležal v chatrči. Na taký život by nepristál, stále potrebuje niečo robiť. Spomenie si na časy, keď robil pri otcovi od tretej rána do noci. Jeho vyhňa vyzerá skôr ako kôlňa na drevo, ale je na nej pripevnený satelit. Roboty je čoraz menej, aj mech na dúchadle praskol, pľuha život.
„Remeslo som sa naučil od otca. Tieto mechy som si kúpil sám, jeho už nestáli za veľa. Robota ma bavila, silu som mal vždy za troch. Teraz som už starý, ale ešte vládzem", povie kováč a zapáli si marsku. „Predtým bolo lepšie. Chodievali za mnou ľudia aj zďaleka, aby som im kone podkúval. Robil som umne aj horčíky pre kone, aby mohli ťahať drevo , reťaze. Teraz už o to ľudia nemajú záujem. Skôr si dajú vykovať podkovu. Povedzte, dvesto korún je veľa za tú robotu?", opýta sa Mirga a pokrúti hlavou. „Teraz práca jest, ale voľakedy nebola", na okamih sa zamyslí: „Najlepšie bolo, keď boli lošade".
Jozefa raz zavolal riaditeľ múzea na Staroľubovniansky zámok. „Robil som tam podkovy, klince a všetko čo potrebovali. Štyri dni som sa mal ako pán. Dali mi frištik aj obed. Jednu podkovu som urobil za pol hodiny", hovorí Mirga, ktorý ľutuje, že remeslo sa od neho nenaučil ani jeden syn.Starne, často sa mu krúti hlava, berie za hrsť liekov, ale vôňa a dym rozžeraveného uhlia vo vyhni ho stále priťahuje. Neopúšťa sa a keď treba, tak na svojich mrcha nohách vylezie aj do kopca, aby nazbieral do vedra čučoriedky. Aj jeho blízkym z osady sa chcelo robiť, ešte minulý rok pracovali v hore ako lesní robotníci. Ovládajú motorovú pílu ako ich otec kladivo a kovadlinu.Kováč Mirga si kľakne a začne opravovať prasknutý mech na dúchadle. Vtedy sa ozve jeho žena, ktorá doteraz čistila černice, a povie, aby sme mu dali aspoň tri stovky na cigaretle. Jozef mávne rukou a povie jej, aby bola ticho. On predsa nieje žobrák, nepotrebuje almužnu. Robota, ktorú vie robiť, ho naučila premýšľať, vážiť si svoje postavenie v živote.
