motive
     

Newsletter

Pre prihlásenie k odberu noviniek zadajte Vašu e-mailovú adresu.

Významné osobnosti

Michal Chlebák

Narodil sa 18.9.1814 v Kolačkove, publicista, prekladateľ, prozaik, ľudovýchovný pracovník, ktorý predstavuje mladú generáciu bernolákovcov pôsobiacich na východnom Slovensku. Pochovaný v Starej Ľubovni. Hovoril po slovensky a po nemecky. Vo svojich kultúrno-vzdelávacích, osvetových a literárnych snahách vychádzal už z nových podmienok a úloh bernolákovského hnutia, ktoré v tomto období malo svoje stredisko v Budíne. Základné vzdelanie získal na piaristickom gymnáziu v Podolínci, filozofické štúdia skončil v Jágri a v rokoch 1834-1838 študoval bohoslovie v Spišskej kapitule. Potom kaplánoval v Tvrdošíne, Nižných Ružbachoch (1839-1845), v Spišskej Novej Vsi (1845-1854) a od septembra roku 1854 bol slovenským farárom v Starej Ľubovni, kde umrel 5.12.1875.

Chlebák vo svojich snahách ľudovýchovných s veľkou vervou sa zapojil do zakladania spolkov miernosti na Spiši. Veľký význam má Chlebáková publicistika, v ktorej rozoberal hospodárske, sociálne, spoločenské a literárne otázky v Cyrillovi a Methodovi, Katolíckych novinách, ale predovšetkým v štúrovských Slovenských národných novinách.

Osobitnú pozornosť si zasluhujú Chlebákové články o príčinách nevzdelanosti ľudu, o hospodárskej nerovnosti katolíckeho duchovenstva a pod. Za hlavné príčiny nevzdelanosti pokladal „odvislosť poddanskú" a odcudzenosť vzdelancov ľudu. Ďalej rozvádza ako éra poddanstva vyhnala z ľudu akúkoľvek túžbu po vzdelaní a zničila ho po každej stránke. Príčiny nevzdelanosti vidí aj v tom, že „školy naše, najmä vyšší, nikdy neboli prostonárodné", a preto nemohli dostatočne pripraviť kňažstvo a učiteľstvo, ba ani nižšie a vyššie úradníctvo pre prácu p medzi pospolitým slovenským ľudom.

V článku Jako by se dala otázka o zaopatrení kňažstva a klerikálnych semenišť najlépe rozluštiti predkladá jednu zo základných otázok drobného katolíckeho duchovenstva - „nerovnosť rozdeleného statku cirkevného". Kriticky v ňom upozorňuje na veľkú majetkovú a z toho plynúcu i sociálnu rozdielnosť medzi vysokou cirkevnou hierarchiou a drobným duchovenstvom.

Z Chlebákových článkov v Slovenských národných novinách vzbudzuje pozornosť obsiahlejšia správa o pomeroch na Spiši, najmä jej posledná časť, kde sa oduševnene vyslovuje za zavedenie štúrovskej slovenčiny ako dôležitého vzdelávacieho prostriedku ľudu. Chlebák sa literárne orientoval aj na písanie ľudových, mravoučných a zábavno - poučných rozprávok pre deti a dospelých.

V činnosti Michala Chlebáka treba kladne hodnotiť jeho snahu o zjednotenie bernolákovcov a štúrovcov v slovenskom národnom hnutí v záujme ďalšieho prehĺbenia obrodeneckej ideológie a rozvoja národného života Slovákov.

Avšak i pri všetkej svojej snahe o pokrok, nepodarilo sa mu v celom rozsahu vymaniť sa zo zajatia súčasnej náboženskej ideológie. Trvalé miesto v našich kultúrnych a literárnych dejinách mu však zabezpečila prevažná časť publicistiky, ľudovýchovná a ostatná národno - kultúrna činnosť.

Michal Madanský

Najvýznamnejšia osobnosť bernolákovského hnutia v 20. a 30. rokoch. Narodil sa 15. septembra 1799 v Kolačkove. Základné stredoškolské vzdelanie nadobudol v Levoči, filozofické štúdium skončil v Jágri a teologické v rokoch 1819 - 1823 v Spišskej kapitule. Potom krátko pôsobil v Lokci, Trstenej a Námestove a od začiatku roku 1829 až do smrti na Spiši. Umrel v spišskom bohosloveckom seminári 8. februára 1856. Madanský už ako popredný bernolákovec, blízky spolupracovník Martina Hamuljaka, sústredil sa na spiši predovšetkým na otázku vydávania bernolákovského časopisu a na prehĺbenie národného uvedomenia tunajšieho ľudu. Podľa neho by každý slvenský vlastenec mal „zanechať českoslovenčinu a prijať bernoláčtinu".

Michal Madanský sa zaslúžil o rozširovanie slovenských kníh na spiši aj získaním predplatiteľov na diela Jána Kollár, Jána Hollého, na časopisy a iné. A hoci, ako píše o získavaní predplatiteľov, „medzi tunajším kňazstvom ani ľudom nedá sa nič dosiahnúť", predsa sa mu podarilo získať niekoľkých záujemcov o slovenskú literatúru.
V odpovedi na Hamuljakov návrh vydávať časopis zaujal veľmi reálne stanovisko. Odporúčal vydávať najprv týždenník pre drobné slovenské mestečká a remeselníctvo a pre dedinský ľud „noviny alebo krátke prozaické spisy, v ktorých by prevládali pútavé a pritom poučné zvesti z prítomnosti a príbehy z minulosti", a len potom by sa malo pomýšľať na literárny časopis pre náročných čitateľov.
Michal Madanský sa svojou činnosťou, názormi a aktivitou zaradil v druhej fáze bernolákovského hnutia hneď za Martina Hamuljaka. Osobitný význam má jeho činnosť na Spiši. Tu sa prejavil ako výrazná osobnosť s pozoruhodným úsilím o zjednotenie národno - buditeľských a literárnych síl na východnom Slovensku, ba aj širšie, a ako propagátor názorov o osobitnosti Slovákov ako národa a slovensčiny ako spisovného jazyka. Má veľký podiel na rozšírení národno - buditeľského programu bernolákovcov.

Tomáš Žoldák

Okolo roku 1896 bol členom obecného zastupiteľstva, neskôr richtárom. Obyvatelia obce Kolačkov mu pripisujú nemalé zásluhy pre obec, nakoľko verejné miestnosti, školu, kostol sa snažil držať v čo najväčšom poriadku. Jeho zásluhou bola v roku 1896 vystavaná nová škola, v roku 1912 bol vydláždený kostol, ohradený cintorín a postavený nový orgán. Taktiež bol kronikárom obce Kolačkov, ktorú písal od r. 1969 (Kronika Tomáša Žoldáka v Kolačkove), po odchode vtedajšieho učiteľa, ktorý pôsobil v obci.
Kronika obce Kolačkov bola písaná do roku 1964. Po tomto roku sa prestala písať a to až do roku 1969 z dôvodu, že kronikárovi obce Tomášovi Žoldákovi nechcel vtedajší tajomník MNV za písanie kroniky platiť. Poznámky, ktoré písal Tomáš Žoldák od roku 1969 až do roku 1982 boli písané do obyčajného zošita.
Do kroniky pod názvom "Kronika Tomáša Žoldáka v Kolačkove" začal zaznamenané údaje prepisovať kronikár obce Tomáš Žoldák, od 23. novembra 1982.

Ignác Kojda

Pôsobil v obci od roku 1905 do 1917 ako administrátor. Patril medzi národných buditeľov a vlastivedných pracovníkov.

Ján Zamiška

Bol neúnavným pracovníkom v oblasti kultúry a osvety. Bol aj vynálezcom v menšom merítku. Jeden z jeho vynálezov mu aj patentovali. V obci pôsobil ako miestny krčmár.

Juraj Zamiška

Viedol ľud v obci Kolačkov 12 rokov ku svornosti. V kronike obce Kolačkov je zapísaný ako vynikajúci rodák.